V mojom rodnom meste som každoročne v približne tom istom čase v septembri videla na námestí rôzne kulisy, výzdobu a čudne poobliekných ľudí. Nielen slovensky hovoriacich. Nikdy mi nebolo jasné o čo sa jedná, no zároveň som nikdy nemala veľkú potrebu sa ísť opýtať. Cez leto roku 2014 prišla za mnou kamarátka či by som nemala záujem pomôcť jednej organizácii s prípravou ich 10-dňového podujatia. Bola som síce zmätená o aké podujatie ide, no povedala som si, že nemám čo stratiť. Vtedy som ešte nevedela, že sa budem nachádzať práve v centre toho, čo mi bolo neznáme po tie dlhé roky.  A tým sa začala moja neopísateľná cesta mládežníckych výmien. Prvá mládežnícka výmena a moja prvá skúsenosť s týmto druhom projektu v rámci programu Erasmus+ bola trošku neohrabaná a hanblivá. Zrazu som mala za tak krátky čas spoznať množstvo zahraničných ľudí a ešte sa naučiť niečo aj o sebe samej. Obetovať svoj voľný čas. Netušila som, ako veľmi ma táto skúsenosť zmení. 

Už prvé dni mi ukázali, aké silné môže byť stretnutie mladých ľudí z rôznych krajín. Každý z nás prišiel s iným príbehom, názormi či očakávaniami. Niekedy to bolo náročné – hľadať spoločnú reč, učiť sa počúvať, rešpektovať rozdiely. Uvedomila som si, že ako čerstvý 18-ročný človek  som zvyknutá pozerať sa na svet viac menej len zo svojej perspektívy.

Každým rokom ma mládežnícke výmeny naučili viac komunikovať, vyjadrovať svoje myšlienky a nebáť sa povedať svoj názor v inom jazyku. 

Veľkým prínosom pre mňa bola tímová práca a vždy naša slovenská delegácia. Spoznala som neskutočne dobrých a srdečných ľudí, ktorých si teraz neviem predstaviť nebyť súčasťou môjho života. Motivation team navždy. Spoločne sme tvorili aktivity, riešili problémy, plánovali a reflektovali. Niekedy to nešlo hladko, ale práve v týchto situáciách som sa naučila hľadať kompromisy a pracovať s ľuďmi, ktorí rozmýšľajú inak než ja. Zistila som, že viem byť  aj trpezlivejšia, než som si pôvodne myslela, a že dokážem sa postarať a skupiny zahraničným mladých ľudí a vyriešiť ich vzniknuté problémy. 

Tieto roky mi dali priestor zamyslieť sa nad tým, čo chcem robiť ďalej so svojím životom. Diskusie o spoločenských témach, participácii mladých a aktívnom občianstve. Myšlienka, že mladí ľudia môžu prinášať zmenu nabrala úplne iný spád.

Domov som sa nikdy nevracala len s novými priateľstvami a spomienkami, ale aj s väčšou sebadôverou, otvorenosťou a chuťou byť aktívnejšia. Erasmus+ pre mňa nebol a ani nie je len projekt. Je to skúsenosť, ktorá mi pomohla lepšie vnímať svet a jeho odlišnosť– a najmä samú seba.

Updated on utorok, 17/02/2026

Za svoj život som absolvoval viacero mládežníckych výmen a vedel by som vám o tom povedať to, čo každý. Hovoriť v hyperbolách o tom, aká je to skvelá skúsenosť spoznávať a objavovať nové miesta, vylepšiť si jazykové zručnosti, či spoznať nových ľudí a nadviazať dlhoročné priateľstvá. Všetko to znie ako klišé. Je to však pravda. Moju účasť na mládežníckych výmenách považujem za ohromné privilégium na ktoré s vďakou spomínam. Dostal som sa na miesta ktoré som chcel vždy navštíviť, ako Londýn alebo Thessaloniki. Dostal som sa ale taktiež na miesta, o ktorých som si nikdy nemyslel, a úprimne som nemal v pláne ani navštíviť, ako napríklad mesto Kikinda v Srbsku, ktoré je zhodou okolností spriatelené mesto s Žilinou, mojím rodným mestom. Bol som hodený do situácie, kde som sa nemohol dorozumieť materinským jazykom a to ma donútilo aktívne hovoriť a zdokonaľovať sa v angličtine natoľko, že z toho čerpám doteraz. V rámci aktivít som bol donútený, ale zároveň som mal to šťastie spolupracovať s mnohými inšpiratívnymi ľuďmi, s ktorými som ostal v kontakte, ktorých som neskôr aj navštívil v ich rodných krajinách, ktorými ma sprevádzali. Mal som tiež možnosť spolupracovať s ľuďmi, ktorí mi úplne nesadli, čo ma naučilo toleranciu a schopnosť pracovať v rozmanitom kolektíve.

Pravdou je, že mojej účasti na mládežníckych výmenách vďačím za to, kým som. Na moju prvú výmenu, ktorá sa konala v Anglicku, som cestoval ako 15 ročný, hanblivý chalan, ktorý sa nepúšťal do konverzácií a radšej nechal druhých, aby rozprávali zaňho. Vrátil som sa, a každou ďalšou skúsenosťou som sa formoval v osobnosť. Stal som sa asertívnejším človekom, ktorému nerobí problém do noci diskutovať o živote s ľuďmi, ktorých poznám len pár hodín, ktorému nerobí problém tancovať na námestí v cudzom meste a udivovať okoloidúcich. Za všetky tieto, a mnohé ďalšie skúsenosti, ktoré ma formovali do človeka, ktorým som teraz, vďačím práve môjmu spontánnemu rozhodnutiu povedať si „prečo nie“ a vydať sa na toto dobrodružstvo.

A aby som nezabudol, aj ten YouthPass je dosť fajn.

Updated on utorok, 17/02/2026

"Opportunities ahead in Rybnik", tak sa volal môj 8-mesačný dobrovoľnícky projekt v krásnom priemyselnom poľskom meste Rybnik. Mojou hostiteľskou organizáciou bola Zabytkowa Kopalnia IGNACY (Historická baňa Ignatius). Bolo to múzeum zamerané na priemyselné dedičstvo a parné stroje, ale hlavne to bolo kultúrne centrum mesta Rybnik, kde sa konali rôzne workshopy a podujatia pre verejnosť.

Pricestovala som do Rybniku v zime, takže som si stihla užiť krásnu zasneženú sliezsku krajinu a osláviť  Silvestra s mojou spolubývajúcou z Turecka. Vďaka tomu som mala možnosť spoznať ich typickú silvestrovskú kuchyňu.

Vďaka skvelým kolegom v mojej hostiteľskej organizácii som sa cítila každý deň dobre a bolo mi potešením chodiť tam denne. Vždy sa tam dialo niečo zaujímavé. Moje povinnosti ako dobrovoľníčky boli rôznorodé. Samozrejme, pomáhala som sprevádzať návštevníkov po múzeu a asistovala pri akciách a workshopoch. Keď objavili môj umelecký talent, robila som plagáty, grafiky a vizualizácie. Ako Slovenka, ktorá rozpráva aj po česky, bola hlavná časť mojich povinností preklad informačných materiálov (pozvánky, brožúry, webová stránka a reklamy o múzeu) do českého jazyka, pretože mesto Rybnik leží neďaleko českých hraníc. Mojím osobným projektom bolo ilustrovanie knihy o priemyselnom dedičstve Sliezska. Bola som tiež súčasťou dôležitého eventu s názvom "Śląski piknik historyczny", kde som pomáhala pri organizovaní, tvorbe rekvizít a dokonca som účinkovala ako komparz v historickom kostýme. Vďaka dobrému manažmentu zo strany mojej organizácie som mala stále čo robiť a cítila som sa vždy užitočná a vítaná.

Samozrejme, moje dobrovoľníctvo nebolo len o práci. Zažila som množstvo rôznych akcií, výletov a nových zážitkov. Zúčastnila som sa externých kurzov angličtiny pre seniorov, multikultúrnych večerov alebo som si len tak sadla do kaviarne na niečo dobré s ostatnými dobrovoľníkmi. Mala som aj príležitosť navštíviť veľa zaujímavých a historických miest v Poľsku.

Ísť na dobrovoľníctvo bol najlepší nápad, aký som kedy mala. Tých 8 mesiacov ma neskutočne obohatilo. Nielenže som sa zlepšila v jazykoch ako angličtina a poľština, ale dokonca som sa naučila aj trošku po turecky. Osvojila som si nové zručnosti, spoznala veľa nových ľudí z rôznych kultúr a našla si dobrých kamarátov, s ktorými som stále v kontakte.

Updated on utorok, 17/02/2026

Ahojte! Moje meno je Sarah a pochádzam z malebného mestečka Veľký Krtíš. Chcem sa s vami podeliť a môj dobrovoľnícky zážitok a užitočné informácie, ktoré som sa na ňom naučila. K dobrovoľníckej činnosti a k cestovaniu cez ERASMUS+ som sa dostala veľmi random. Pani, ktorá o tom bola robiť prednášku, v tom čase na mojej škole ma prihlásila do facebookovej skupiny, kde ma zavolali na mládežnícku výmenu s témou podnikania na 10 dní do Rumunska. Ešte nikdy som necestovala lietadlom bez maminy. Vôbec som nevedela, čo ma čaká. Zrazu tam prišli aj ostatné deti z Litvy, Turecka, Ruska, Španielska, Francúzska, atď... Ešte nikdy som nevidela toľko národností pokope. No všetci boli veľmi milí a priazniví. Rýchlo som si uvedomila, že sú to presne také decká ako ja. Všetci sem prišli s veľkými očakávaniami, no pri tom vôbec nevedeli, čo ich čaká. Pamätám si ako som posledný deň plakala, pretože som nechcela odísť. Týchto desať dní ubehlo ako voda. Mali sme spolu toľko zážitkov, neustály program, nenudili sme sa ani sekundu, naučili sme sa toľko nového, zlepšila som si tu svoju angličtinu ako na žiadnej hodine angličtiny. Hneď ako som prišla domov, ma čakalo vycestovanie na dlhodobé dobrovoľníctvo. Cez ESC (Európsky zbor solidarity) som si dobrovoľníctvo našla už niekoľko mesiacov predtým. Určite sa to oplatí riešiť nejaký polrok predtým, pokiaľ chcete vycestovať v určitý čas. 20. augusta som odcestovala do francúzskeho Le Mans, kde som započala novú kapitolu môjho života jedenásť a pol mesačným dobrovoľníctvom. Bola to pre mňa výzva najmä z osobnej stránky. Naučiť sa samostatnosti, a že pre každý problém už viac nemôžem volať maminke bolo pre mňa naozaj výzvou. A však naučiť sa francúzštine tiež nebolo ľahké. Postupom času, pomalým posúvaním a nevzdávaním sa som zvládla aj to a som za to nesmierne vďačná. Naplánovať si celý týždeň plný projektov, naplánovať si spoločné cestovanie a objavovanie Francúzska, dokázať vychádzať s toľkými rôznymi kultúrami v jednom dome som predtým nikdy nemusela. No aspoň som konečne vyšla z komfortnej zóny, aspoň som konečne poriadne spoznala iné kultúry a videla, že život sa dá žiť aj iným spôsobom. Taktiež som sa naučila zvládať zložité situácie, kedy tam nebol nikto iný iba ja, na koho som sa mohla spoľahnúť. Aj tak mi najväčšiu radosť vedeli spraviť deti, ktoré som učila po anglicky, ktoré nevedeli povedať skoro vôbec nič. Videla som ich po dlhých mesiacoch hovoriť po anglicky so sebavedomím. Najkrajší pocit bol, keď mi deti ďakovali a prosili ma, aby som zostala. Už som však musela odísť domov. Mám toľko neskutočných zážitkov a spomienok, že by som vám o tom mohla rozprávať aj celý deň. A chcem, aby ste aj vy mali toľko zážitkov. Preto vám radím, aby ste neváhali a na dobrovoľnícku činnosť sa vybrali, čo najskôr. A ešte k tomu máte všetko preplatené, tak nemáte čo váhať. 

Updated on utorok, 17/02/2026