Larisa je mesto späté s históriou, pozerá sa však do budúcnosti a presadzuje odvážne myšlienky a progresívne prístupy, ktoré sú plne v súlade s hodnotami a iniciatívami Nového európskeho Bauhausu (NEB).

V roku 2021 mesto Larisa vyhlásilo medzinárodnú súťaž nápadov na úpravu okolia prvého starovekého divadla v meste. Divadlá tvorili kľúčovú súčasť antickej gréckej kultúry a boli centrom spoločenského života. Pohľad na bohatú a pestrú históriu od starovekého Grécka až po Osmanskú ríšu ti okrem divadiel poskytne čo i len päťminútová prechádzka po Larise. Trhy s textilom známe ako bezestenis – názov je odvodený z arabských slov pre bavlnu (bez) a obchodníkov s textilom (bezzaz) – boli kľúčovou súčasťou osmanského mestského života, čo svedčí o tom, že mesto bolo dôležitým a rušným obchodným centrom. Lariský trh s textilom, tzv.bezesteni, bol postavený koncom 15. a začiatkom 16. storočia a hoci dnes po ňom zostali už len štyri kamenné steny, kedysi sa v ňom nachádzalo 21 obchodíkov.

Larisa predstavuje lákavú zmes kontrastných kultúr, a to starých aj nových, a vďaka inovatívnemu prístupu sa stáva moderným mestom so starovekými koreňmi. Patri takisto k inteligentným mestám CLEVER City a využíva inovácie a spolutvorbu na obnovu mestskej krajiny pomocou zásahov inšpirovaných prírodou.

V súlade s hodnotami zakotvenými v Novom európskom Bauhause (NEB) Solún posúva hranice tým, že svojej tradičnej architektúre dodáva moderný nádych. Jedným z najlepších miest v meste je Aigli Geni Hammam, bývalé turecké kúpele, ktoré boli prerobené, a dnes sa v nich nachádza kino a v zime sa tu konajú celonočné večierky. V živej štvrti Valaoritou môžeš navštíviť lokál Three Pieces so skrytým barom a fotokútikom. V blízkosti starého mesta nájdeš Pašove záhrady, záhadný park neznámeho pôvodu, v ktorom sa nachádza množstvo kryptických kamenných stavieb, tvarov a symbolov.

Ak ťa zaujíma umenie, nenechaj si ujsť Metropolitnú organizáciu múzeí vizuálneho umenia v Solúne, kde sa organizujú rôzne fascinujúce výstavy od fotografií až po ruskú avantgardu.

Ako kultúrne centrum je Solún vzorom udržateľnosti. V roku 2021 mesto prijalo Plán udržateľnej mestskej mobility s cieľom prerozdeliť verejný priestor a vybudovať viac peších trás. Živé laboratórium inteligentnej mobility v Solúne je európskym priekopníkom vo využívaní technológií na zlepšenie mestskej mobility. A na podporu udržateľného cestovného ruchu mesto zaviedlo kartu udržateľného cestovného ruchu, ktorá podporuje nízkoemisné činnosti, ako sú vyhliadkové prechádzky so sprievodcom. Nezabudni si pri návšteve vyzdvihnúť svoju kartu!

Hlavné mesto Severného Macedónska je jedinečné a očarujúce mesto. Skopje sa dnes rozvíja na základe hodnôt a cieľov Nového európskeho Bauhausu (NEB) a je prvým mestom v Severnom Macedónsku zapojeným do siete zelených miest. Skopje je kompaktné a schodné, ponúka veľa zaujímavostí, ktoré treba vidieť, napríklad Čaršiju, staré osmanské mesto na svahu, či Most umelcov, ktorý je ozdobený sochami významných macedónskych umelcov a hudobníkov.

Udržateľnosť v Skopje predstavuje rýchlo rastúcu obavu, čo najlepšie dokazuje mládežnícka organizáciaGo Green. Táto organizácia vytvorila iniciatívu „Od dverí k dverám“: ide o sociálny podnik, ktorý využíva model udržateľného nakladania s odpadom na zlepšenie sociálneho začlenenia neformálnych zberačov odpadu v meste. Skopje bolo finalistom Európskej ceny za mobilitu za rok 2016 vďaka inovatívnej mestskej službe spoločného využívania vozidiel.

V roku 1963 ničivé zemetrasenie donútilo mesto podstúpiť celkovú prestavbu, čoho výsledkom je mimoriadne moderná architektúra. Jedným príkladom je centrálny poštový úrad, navrhnutý Jankom Konstantinovom. Budova je postavená v modernom štýle brutalizmu, pričom z jej fasády vyčnievajú odvážne, nezvyčajné tvary. V meste sa nachádza aj takmer 300 sôch a stavieb, od historických postáv po abstraktné umelecké diela, ako aj 66 metrov vysoký Miléniový kríž.

Niš je omamnou kombináciou historického balkánskeho dizajnu, brutalistickej a postsocialistickej architektúry a kreatívneho pretvárania mestských priestorov, kde sa môžeš oboznámiť s pravou podstatou Nového európskeho Bauhausu (NEB). Vďaka kombinácii týchto prístupov pôsobí Niš dojmom rušného mesta s bohatou históriou a kultúrou. Jedným príkladom je Drotárska ulička, posledná zostávajúca ulica bývalého trhu v Niš, kde sa v mnohých kaviarňacha tradičných tavernách alebo pohostinstvách, známych ako kafanas, stretáva pulzujúca pestrá zmes turistov, študentov a miestnych obyvateľov. 

Niš sa v roku 2005 stalo členom siete Energy Cities, ktorá združuje orgány miestnej samosprávy a snaží sa motivovať mestá a občania k tomu, aby si osvojili taký spôsob života, ktorý obstojí v budúcnosti. V roku 2014 mesto prijalo Akčný plán pre udržateľnú energiu v rámci Dohovoru primátorov a starostov. V ňom sa miestne samosprávy zaviazali znížiť emisie skleníkových plynov prijatím udržateľných a efektívnych riešení v rámci rozvoja miest. Niš je takisto jedným zo šiestich miest ZAJTRAJŠKA, ktoré sú na čele prechodu na nízkouhlíkové, odolnejšie mestá príjemnejšie pre život. V roku 2016 mesto Niš usporiadalo prvú medzinárodnú konferenciu o územnom plánovaní, na ktorej sa zišli akademici, výskumní pracovníci a starostovia, aby spoločne hľadali riešenia problémov, ktorým čelia mestá 21. storočia. Niš je udržateľné mesto, ktoré hľadí pevne do budúcnosti!

Počas návštevy si nenechaj ujsť pevnosť, ktorú tu v 18. storočí postavili Turci (hoci na tom mieste sa nachádzali opevnenia už za čias starovekého Ríma). Na tomto úžasnom mieste môžeš stráviť niekoľko hodín obdivovaním architektúry, ísť sa pozrieť do umeleckej galérie, zastaviť pri trhových stánkoch alebo si posedieť v reštaurácii či kaviarni. V pevnosti sa takisto koná hudobný festival Nišville, preto ak obľubuješ jazzovú hudbu, poznač si to v kalendári.

Belehrad je jedným z najstarších nepretržite obývaných miest v Európe. Má pohnutú históriu, keďže ho obývali Kelti aj Rimania, pričom neskôr bol súčasťou Byzantskej ríše, Franskej ríše, Bulharskej ríše, Uhorského kráľovstva, Osmanskej ríše, ako aj pod vládou Habsburgovcov a ďalších rodov, kým sa v roku 1918 nestal hlavným mestom Juhoslávie. Bojovalo sa oň v 115 vojnách, 44-krát bol zničený, 5-krát bombardovaný a obliehaný bol toľkokrát, že sa to nedá ani spočítať. Navštív kostol Ružica, kde nájdeš dva lustre vyrobené z nábojníc, mečov a súčastí diel z prvej svetovej vojny – dekoratívny prvok odzrkadľujúci minulosť Belehradu.

Belehrad je pre Nový európsky Bauhaus (NEB) obzvlášť dôležitý vďaka svojej architektúre vyznačujúcej sa fascinujúcim brutalistickým dôrazom na materiály, textúry a konštrukciu a krásnymi secesnými a neobyzantskými vplyvmi. K pozoruhodným príkladom patria šikmé blokové byty pripomínajúce lego v Novom Belehrade, Centrálny telefónny úrad, ktorý vyzerá, ako by plával nad zemou, a veža Avala v tvare rakety. V Belehrade takisto nájdeš zelené trhy, ako je Dorćol Platz, kde sa predávajú udržateľné produkty, oblečenie z druhej ruky a recyklované materiály.

Napriek bohatej histórii sa Belehrad usilovne snaží zmodernizovať a stať sa mestom budúcnosti, ktoré slúži všetkým. V roku 2018 sa Belehrad pridal do siete zelených miest Európskej banky pre obnovu a rozvoj, zaviazal sa k vybudovaniu udržateľnej infraštruktúry a prijal Akčný plán pre zelené mesto.

V Reykjavíku žije viac ako 65 % islandského obyvateľstva a má prosperujúcu kultúrnu a dizajnérsku scénu. Na islandské umenie má veľký vplyv príroda, ktorú charakterizuje úchvatná scenéria a zdanlivo nadpozemské prírodné útvary nachádzajúce sa v okolí mesta a na celom ostrove. Povestná kreativita jeho obyvateľstva sa pripisuje jeho progresívnej kultúre a nedostatku prírodných materiálov.

Islandský dizajn je odvážny, inovatívny a experimentálny a stelesňuje prezieravý a udržateľný charakter Nového európskeho Bauhausu (NEB). Jeho módny priemysel odhaľuje odvážny, svojrázny štýl zakorenený v ekologickom záväzku – propagovaný celebritami, ako je Björk (ikona globálneho štýlu), a materiály ako rybia koža a nábytok z lávových kameňov. Z Reykjavíku pochádzajú dvaja abstraktní a avantgardní umelci, Svavar Guðnason a Nína Tryggvadóttirová.

Navštív ikonickú pamiatku panorámy Reykjavíku – koncertnú sálu Harpa. Táto bloková budova na nábreží s výraznou farebnou sklenenou fasádou bola navrhnutá v spolupráci s umelcom Olafurom Eliassonom. Harpa vyhrala v roku 2013 prestížnu cenu Európskej únie za súčasnú architektúru – cenu Miesa van der Roheho. Island je členom nordického uhlíkovo neutrálneho Bauhausu, projektu laboratória NEB.

Hoci Island nie je typickou destináciou na opaľovanie, hneď za Reykjavíkom nájdeš Nauthólsvík, umelú pláž so zlatým pieskom a vyhrievaným bazénom. Vstup v lete je zadarmo a po zvyšok roka stojí približne 5 EUR.