Čo je zmena klímy?

Posledná aktualizácia streda, 21/10/2020

Všetci hovoria o klimatických zmenách. Mimoriadne teplé zimy, nekontrolovateľné požiare a ľadovce, ktoré sa roztápajú rýchlejšie, ako sa predpokladalo – to všetko sú javy vyplývajúce zo zmeny klímy.

Porozumej zmene klímy, jej príčinám a vplyvu v piatich kľúčových otázkach.

1. Čo je zmena klímy?

Zmena klímy spôsobená globálnym otepľovaním sa týka dlhodobých poveternostných podmienok na Zemi, ako sú teplota, hladina morí a zrážky. 

Zemská klíma sa od vzniku planéty pred 4,5 miliardy rokov dramaticky zmenila. Prechádzala od teplých období k dobám ľadovým a takéto cykly vždy trvali desiatky tisíc alebo milióny rokov. V priebehu posledných 150 rokov (priemyselná éra) sa teploty zvyšujú rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

2. Aké sú príčiny zmeny klímy?

Hlavnou príčinou zmeny klímy je spaľovanie fosílnych palív, napríklad ropy, uhlia a zemného plynu, ktoré do atmosféry uvoľňujú skleníkové plyny. K ich šíreniu prispievajú aj iné ľudské činnosti, napríklad poľnohospodárstvo a odlesňovanie. Problémom je, že tieto plyny zachytávajú teplo v atmosfére: to sa nazýva skleníkový efekt. 

Bez skleníkového efektu by priemerná teplota planéty bola –18 °C. Bežné ľudské činnosti však tento efekt maximalizujú, čo spôsobuje ešte väčší nárast teploty planéty. Napriek medzinárodným záväzkom úroveň oxidu uhličitého (CO₂) v atmosfére naďalej rastie a podľa Svetovej meteorologickej organizácie dosiahla v roku 2019 ďalší rekord (v porovnaní s rokom 1750 sa zvýšila o takmer 150 %). 

3. Aké sú dôsledky zmeny klímy?

Hlavným dôsledkom zmeny klímy je zvýšenie globálnej teploty planéty, ktorá od obdobia pred industrializáciou vzrástla o 1,1 °C. Roky 2010 – 2020 sú v globálnom meradle desaťročím mimoriadnych horúčav a rok 2019 je druhým najteplejším zaznamenaným rokom. Ak bude súčasný trend otepľovania pokračovať, teploty by sa mohli do konca tohto storočia zvýšiť o 3 – 5 °C, čo by mohlo mať katastrofálne následky. Na porovnanie, za posledných 10 000 rokov bol pozorovaný nárast teploty o 5 °C.

Stúpajúce teploty majú vplyv na roztápanie masy ľadu na póloch, čo následne spôsobuje zvyšovanie hladiny morí a vedie k záplavám a ohrozovaniu pobrežných prostredí. Zmeny klímy takisto prispievajú k vzniku častejších a intenzívnejších poveternostných extrémov, ako sú búrky, suchá, vlny horúčav a lesné požiare. Pri týchto úkazoch možno pozorovať veľmi výrazné regionálne rozdiely a niektoré časti sveta sú postihnuté viac ako iné. 

4. A čo ľudia?

Ohrozené je naše zdravie a potravinová bezpečnosť, a to najmä v Afrike a Ázii, ktoré sú domovom najväčšej populácie mladých ľudí na svete. Ako sa uvádza v Programe OSN pre životné prostredie (UNEP), globálne oteplenie o 2 °C by vystavilo viac ako polovicu afrického obyvateľstva riziku podvýživy. Svetová zdravotnícka organizácia varovala, že zdravie miliónov ľudí by mohlo byť ohrozené zvýšeným výskytom malárie, chorôb prenášaných vodou a podvýživy. To ovplyvní aj migráciu ľudí s predpokladaným nárastom počtu klimatických utečencov. 

5. Môžeme zastaviť zmenu klímy?

Ak sa zmena klímy nedá zvrátiť, môžeme aspoň zmierniť jej dosah a prispôsobiť sa dôsledkom. Zmierňujúce opatrenia sa zameriavajú na zníženie množstva emisií uvoľnených do atmosféry, napríklad rozvojom čistej energie, a zvýšenie počtu zalesnených území. V kľúčových oblastiach, ako je doprava, energetika, priemysel, bývanie, odpadové hospodárstvo a poľnohospodárstvo, sú potrebné drastické zmeny. 

Prispôsobiť sa znamená pripraviť sa na následky zmeny klímy a zvýšiť odolnosť našej spoločnosti. To zahŕňa napríklad efektívnejšie využívanie obmedzených vodných zdrojov, prispôsobenie poľnohospodárskych a lesníckych postupov a zabezpečenie budov a infraštruktúry tak, aby v budúcnosti dokázali odolávať klimatickým podmienkam a extrémnym prejavom počasia. 

Vplyvy zmeny klímy veľakrát ťažko doliehajú na oblasti a obyvateľov, ktorí sú už teraz zraniteľní. Riešenie problému zmeny klímy znamená aj poskytnúť pomoc najzraniteľnejším skupinám a dosiahnuť pokrok v ďalších globálnych výzvach, napríklad v boji proti chudobe, nerovnosti a zhoršovaniu životného prostredia. Medzinárodné organizácie, občianska spoločnosť a čoraz viac mladých ľudí sa snaží o prijatie celosvetových opatrení na boj proti zmene klímy. EÚ zaradila zmenu klímy medzi priority svojho politického programu a v decembri 2019 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zverejnila Európsku zelenú dohodu. Hlavným cieľom Európskej zelenej dohody je urobiť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent.