Aká by mala byť veková hranica pre účasť na voľbách?

Posledná aktualizácia pondelok, 02/05/2022

Voliť v slobodných a demokratických voľbách je občianske právo, ktoré ti dáva možnosť vybrať si svojich zástupcov, ktorí budú rozhodovať o verejných záležitostiach týkajúcich sa celej spoločnosti. Preto je veľmi dôležité využiť toto právo a rozhodnúť tak o modeli spoločnosti, aký preferuješ. Zároveň ťa to núti zamyslieť sa nad tým, koho chceš voliť a kto bude zodpovedný za prijatie potrebných opatrení na realizáciu tejto vízie. Od akého veku však môžeš voliť? V každej krajine je to trochu inak. Poďme sa na to pozrieť!

Súčasná situácia v Európe

Koľko krajín EÚ umožňuje ľuďom mladším ako 18 rokov voliť vo voľbách? Tipni si: 20, 15, 8 členských štátov EÚ? Ktoré krajiny by to podľa teba mohli byť?

V skutočnosti ide o oveľa nižšie číslo, keďže doposiaľ to umožňuje len Rakúsko (prvá krajina, ktorá znížila vekovú hranicu!). Okrem toho môžu na Malte a v Belgicku 16- a 17-roční voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Len Rakúsko a Grécko priznáva toto právo mladým ľuďom (17-ročným) vo vnútroštátnych voľbách. Voľby na rôznych úrovniach (miestnej, regionálnej a vnútroštátnej) sa riadia rôznymi volebnými pravidlami.

Treba však mať na pamäti aj to, že v niektorých krajinách EÚ (Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Grécko a Luxembursko) je účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu povinná. Je teda možné predpokladať, že v týchto krajinách je účasť na voľbách určite vyššia než v krajinách, kde je účasť dobrovoľná. Bolo by zaujímavé preskúmať, ako sa tento prístup časom zmenil od času, keď ľudia bojovali za získanie volebného práva, ktoré je v niektorých prípadoch teraz povinnosťou.

Presvedčenie, že mladí ľudia sa nezaujímajú o politiku, je zastaralé. V skutočnosti sa výrazne angažujú za rodovú rovnosť, opatrenia proti zmene klímy alebo zákaz neplatených stáží. Politika sa v priebehu času vyvíja a mladí ľudia sa naučili, ako sa v dnešnom svete zapájať do politiky a komunikovať tak, aby predostreli svoje požiadavky o tom, ako by spoločnosť mala vyzerať. 

Napriek mnohým iným spôsobom účasti na dianí v spoločnosti, ako sú hnutia mládeže, online aktivizmus, dobrovoľníctvo, účasť na európskej iniciatíve občanov alebo dialógu s mládežou, ktoré umožňujú interakciu s tvorcami politík, by priznanie volebného práva mladým ľuďom vyslalo silný signál, že na ich názore záleží a že politici ich názorom venujú pozornosť. 

O čom je teda táto debata? Pozrime sa na klady a zápory

Argumenty proti zníženiu vekovej hranice pre účasť na voľbách pod 18 rokov sú založené na poznatkoch o neurologickom vývoji našich mozgov, ktoré sa údajne v tomto veku stále vyvíjajú a dozrievajú. Teda minimálne z vedeckého hľadiska. Niektorí okrem toho tvrdia, že mladí ľudia nie sú dostatočne informovaní o politike a rozhodnutiach, ktoré môžu ovplyvniť svojím hlasovaním. 

Dnešní mladí ľudia sa výborne vyznajú v sociálnych médiách a perfektne ovládajú technológie. K tomu by sa mohlo pridružiť vzdelávanie zamerané na aktívne občianstvo s cieľom zabezpečiť, aby mali k dispozícii potrebné nástroje a zdroje na pochopenie toho, ako politika funguje a aká je ich úloha.

Argumenty v prospech priznania volebného práva mladým ľuďom od veku 16 rokov na druhej strane zdôrazňujú skutočnosť, že by sa tým vytvoril a upevnil demokratický zvyk, ktorý pomôže znížiť mieru volebnej neúčasti neskôr pri voľbách počas dospelosti. Priznanie volebného práva mladým ľuďom je teda prínosom pre volebný proces v priebehu času, keďže podporuje aktívne občianstvo v demokracii v ranom veku. V mnohých krajinách môžu navyše mladí ľudia od veku 16 rokov pracovať. Prečo by teda mladí ľudia vo veku do 18 rokov, ktorí pracujú a platia dane, nemali mať právo voliť a rozhodovať o tom, na čo by sa mali ich dane vynakladať? 

V neposlednom rade by priznanie volebného práva mladým ľuďom bolo koherentným rozhodnutím, ktoré by bolo v súlade s inými právami, ktoré obvykle získavajú vo veku 16 rokov, ako je právo na získanie vodičského preukazu na vedenie motocykla alebo rozhodovanie o zdravotných záležitostiach, ktoré sa ich týkajú bez súhlasu ich rodičov.

Čo sa bude diať ďalej?

V priebehu dejín sa prejavuje tendencia znižovať vekovú hranicu pre účasť na voľbách. EÚ má veľký záujem na tom, aby boli mladí ľudia zapojení do volebných procesov čo najviac. V marci 2022 Európsky parlament dosiahol kompromis o voľbách do EÚ, ktorý zahŕňal zníženie vekovej hranice pre účasť vo voľbách na 16 rokov pre všetkých členských štátoch, ak členské štáty nerozhodnú inak. 

Európska komisia sa prostredníctvom projektov financovaných z programu Erasmus+, ako je napríklad projekt Youth Upgrade for Europe (Mládežnícka modernizácia pre Európu), snaží dať európskej demokracii nový impulz a zapojiť nové generácie do volebných procesov čo najskôr. 

Rada Európy okrem toho podporuje, aby sa ako prvý krok znížil vek oprávňujúci na účasť na voľbách aspoň na 16 rokov v miestnych a regionálnych voľbách. 

A čo ty… si pripravený(-á) voliť? Alebo uprednostňuješ iné spôsoby aktívneho občianstva?

Vypočuj si rozhovor Mireii Pla Mateuovej zo služby Eurodesk s Nicolaim Boysenom, členom správnej rady Európskeho fóra mládeže, kde sa dozvieš viac o tom, prečo je dôležité znížiť vekovú hranicu pre účasť na voľbách.