Skip to main content
Big data is watching you

Umelá inteligencia: čo by ste radšej mali vedieť

Posledná aktualizácia štvrtok, 18/11/2021

Mladí ľudia sú v súčasnosti obklopení umelou inteligenciou. Keď hráte hry, sťahujete si aplikácie alebo používate sociálne médiá, vždy poskytujete nejaké osobné údaje. Ako to využívajú algoritmy? Sú informácie, ktoré sa vám zobrazujú v internetových vyhľadávačoch alebo sociálnych médiách, rovnaké ako informácie zobrazované iným používateľom? Máte stále pod kontrolou svoje politické, spotrebiteľské a sociálne rozhodnutia?

Čo je to umelá inteligencia?

Umelá inteligencia nie je budúcnosťou. Je všade okolo vás. Umelá inteligencia je zastrešujúci pojem pre celý rad techník, ktoré umožňujú strojom alebo kódu napodobniť ľudskú inteligenciu.

Ak kamarátovi píšete správu, že chcete ísť na drink a váš telefón to rozpozná a zapíše do kalendára, deje sa to vďaka umelej inteligencii.

Umelá inteligencia má pre našu spoločnosť veľký potenciál v rôznych oblastiach, ako sú zdravie, doprava alebo zmena klímy. Umelá inteligencia dokáže roztriediť veľké množstvo údajov a rozpoznávať vzorce. Možno ju použiť pri hľadaní optimálnych riešení, ako je napríklad zníženie emisií skleníkových plynov.

Začiatky umelej inteligencie

Koncepcia umelej inteligencie nie je nová. Ľudstvo si oddávna predstavuje autá bez vodiča alebo roboty schopné interakcie s ľuďmi. Už v 18. storočí skonštruoval vynálezca Wolfgang von Kempelen stroj „Turek“, ktorý bol falošným šachovým automatom schopným poraziť aj tých najschopnejších vyzývateľov. Neskôr sa zistilo, že tento automat v skutočnosti riadi človek, ktorý sa ukrýval v stole tejto hry. Aj keď toto nebol príklad umelej inteligencie, Turek je jasným príkladom našej dávnej túžby vybudovať inteligentné stroje.

V roku 1936 začal proces modernej umelej inteligencie, keď Alan Turing publikoval svoju koncepciu univerzálneho stroja. Do kolektívneho povedomia sa umelá inteligencia dostala až v roku 1997. Bolo to v čase, keď počítač Deep Blue porazil v šachu majstra sveta Garryho Kasparova. Tentoraz to už nebol falošný automat riadený človekom, ale stroj, ktorý sám porazil človeka.

Umelá inteligencia v našom každodennom živote

Umelá inteligencia nie je len o počítačoch, ktoré vedia hrať šach. Je toho oveľa viac. Možno si neuvedomujete, ako veľa umelej inteligencie sa vyskytuje vo vašom živote. 

Umelú inteligenciu využívate v mnohých situáciách, ako sú napríklad počúvanie hudby pomocou hlasového asistenta, používanie mobilného fotoaparátu vo formáte na výšku, keď sa stanovia správne parametre, počúvanie hudby podľa výberu na základe algoritmov identifikujúcich spotrebiteľské trendy, používanie plánovača ciest, ktorý vyberie najlepšiu cestu do cieľa, či v súvislosti so spamovým filtrom elektronickej pošty, ktorý automaticky vykonáva túto klasifikáciu. Jedna vec je istá: umelá inteligencia vás obklopuje.

Umelá inteligencia ponúka veľa možností, ako sú napríklad vytváranie virtuálnych asistentov pomáhajúcich ľuďom s rôznymi činnosťami, hľadanie lepších liečebných postupov alebo identifikácia spotrebiteľských trendov na sociálnych sieťach. Umelá inteligencia sa používa aj pri marketingu, čo vyvoláva etické obavy napríklad v prípade algoritmov zameraných na ovplyvnenie vašich politických rozhodnutí, ako to údajne urobila Cambridge Analytica počas amerických volieb a hlasovania o brexite. V takom kontexte je dôležité
rozumieť tomu, ako algoritmy fungujú.

Ako fungujú algoritmy?

Pozrime sa napríklad na sociálne médiá. Algoritmy sledujú ľudské správanie a vzorce. Na ich základe sa navrhuje lákavejší obsah. Čím viac času teda strávite napríklad na Facebooku, Instagrame alebo TikToku, tým viac peňazí tieto spoločnosti zarobia. To je nová realita reklamy. Problém spočíva v tom, že na ich základe môžu vznikať rôzne druhy závislosti. Viac znepokojujúce však je, že vás vťahujú do filtrovacej alebo ideologickej „bubliny“.

Kanály sociálnych médií sa snažia neustále upútavať vašu pozornosť. Preto vám ponúkajú obsah, ktorý by sa vám mal na základe prieskumu ich algoritmov páčiť. Ak teda začnete vo svojich prehliadačoch vyhľadávať konšpiračné teórie, vaše kanály sociálnych médií vám začnú ponúkať obsah tohto druhu. Čoskoro vás budú obklopovať publikácie, ktoré vaše presvedčenie upevnia.

Platí to vo vzťahu k vám aj k vášmu okoliu. Napadlo vás napríklad niekedy, či vás váš telefón náhodou nepočúva? Zažila to Mia, keď sa jej kamarátka pýtala, čo si myslí o jednom páre topánok. Na druhý deň dostala reklamu na rovnaké topánky. Na internete ich nikdy nehľadala. Preto ju napadlo, či ju jej telefón náhodou neodpočúva. V skutočnosti sa stalo to, že algoritmus vedel, že je so svojou kamarátkou (na základe umiestnenia alebo pripojenia k tej istej sieti), pričom uvedená kamarátka tieto topánky vyhľadávala na internete. Algoritmus preto vyhodnotil, že daný výrobok by mohol zaujímať aj ju, keďže má podobný profil. Opäť algoritmy…

Existuje nádej, že vďaka lepšiemu pochopeniu tvorby algoritmov a ich vplyvu na spoločnosť sa z mladých ľudí ako vy stanú kritickejší spotrebitelia týchto technológií. To by vás dokonca mohlo motivovať k tomu, aby ste pomohli formovať našu budúcnosť.

Čo môžete urobiť pre ochranu svojich údajov?

Myslite kriticky a uvedomte si, že žijete v online filtrovacej bubline!

Tu je zopár tipov na ochranu vašich osobných údajov:

  • Ak je to možné, používajte súkromnú virtuálnu sieť. Okrem toho, že ukryjete svoju skutočnú identitu, zabránite aj svojmu poskytovateľovi internetu, aby videl vašu aktivitu na internete.
  • Web prehliadajte v režime inkognito a používajte vyhľadávače s nulovými záznamami.
  • Na svojom telefóne obmedzte funkciu sledovania.
  • Použite rozšírené funkcie svojho prehliadača na ochranu súkromia – vďaka nim sa zastaví sledovanie stránok.
  • Na svojom počítači používajte alternatívny prehliadač zameraný na ochranu súkromia.
  • Po odchode z webovej stránky môžete použiť rozšírenú funkciu prehliadača na automatické vymazanie súborov cookie tretích strán (niektoré stránky bez nich nefungujú).
Čo v tejto súvislosti robí EÚ?

Európsky prístup k umelej inteligencii sa zameriava na dve oblasti: zabezpečenie excelentnosti a dôvery vo využívanie umelej inteligencie. Cieľom Komisie je riešiť riziká konkrétnych prípadov využívania umelej inteligencie prostredníctvom súboru pravidiel. V apríli 2021 uverejnila balík opatrení v oblasti umelej inteligencie, v ktorom navrhla nové pravidlá a opatrenia. Cieľom je vytvoriť z Európy globálne centrum dôveryhodnej umelej inteligencie.

 

 
Erasmus+ podporuje projekty zamerané na účasť mládeže v oblasti digitálnej gramotnosti!

Chcete so svojimi priateľmi vypracovať na túto tému projekt?

EÚ ponúka financovanie projektov zameraných na rozvoj digitálnych kompetencií a mediálnej gramotnosti mladých ľudí (najmä kritické myslenie a schopnosť posúdiť informácie a pracovať s nimi) s cieľom zvyšovať odolnosť mladých ľudí voči dezinformáciám, falošným správam a propagande, ako aj ich schopnosť zúčastňovať sa na demokratickom živote.

Prihlásiť sa možno ako neformálna skupina najmenej štyroch mladých ľudí vo veku 13 – 30 rokov vrátane jedného lídra, ktorý má minimálne 18 rokov, alebo ako súčasť mládežníckej organizácie (napr. mládežnícke centrum, mimovládna organizácia, obec).

Maximálna výška grantu na projekt je 60 000 EUR. Môže kryť náklady súvisiace s odborným poradenstvom a podporou začleňovania, ako aj cestovné a iné výdavky týkajúce sa organizácie podujatí.

Viac informácií nájdete na stránke Erasmus+ venovanej tejto akcii. Taktiež môžete kontaktovať príslušnú národnú agentúru pre program Erasmus+.